Nasledovať svoje sny a robiť prácu, ktorá je zároveň aj poslaním je jedným z najväčších darov v živote. Cesta za takýmto šťastím však zvyčajne nebýva priamočiara. Taký je aj príbeh našej lektorky Nadi Beňkovej, ktorá v Happy Stupava vedie kurzy cvičenia s deťmi od 4 mesiacov do 3 rokov. Pragmatické rozhodnutie vyštudovať ekonómiu vymenila pred pár rokmi za krásnu prácu s deťmi, ktorú si vraj doslova vysnívala.
Naďka, ako si sa dostala k práci s deťmi?
Pôvodne som vyštudovala Ekonomickú univerzitu a po skončení školy som začala pracovať v oblasti bankovníctva. Aj keď som celý čas cítila, že to nie je pre mňa úplne ono, zmena u mňa nastala až po pôrode. Mala som dve materské dovolenky za sebou a to mi pomohlo získať potrebný nadhľad. Už som cítila, že chcem pracovať s deťmi, len som nevedela ako konkrétne. Premýšľala som o tom, že si urobím pedagogické minimum, lákalo ma ajučiť deti jazyky, ale nemala som štátnicu alebo iný certifikát. Takže ja som sa do tej banky ešte vrátila. Mala som pracovnú zmluvu na rok, čo mi úplne zahralo do karát. Pretože za ten rok som sa definitívne presvedčila, že banka predsa len nie je moja cesta, že ja tam jednoducho nemôžem byť.
Na materskej dovolenke mnoho žien prechádza takouto premenou...
Áno, je to asi prirodzené, ani ja som si napríklad nevedela predstaviť, že budem chodiť z práce domov o šiestej alebo aj neskôr. No u mňa to asi nebolo len o tom, že sa mi to „stalo“ na materskej. Myslím, že to mám aj tak nejako v sebe, pretože moja maminka je učiteľka v materskej škôlke, takže to mám zažité z domu. Aj keď ma to lákalo, po strednej škole som sa racionálne rozhodovala pre štúdium, ktoré ma „uživí“– teda právo, medicína alebo ekonómia. A tak som v tom čase túto túžbu v sebe jednoducho potlačila.
Čo nasledovalo ďalej?
V čase, keď som končila v banke, sa zhodou okolností moja kamarátka rozhodla, že si chce v Malackách otvoriť vlastné centrum s cvičeniami pre deti. A potrebovala ešte niekoho ďalšieho, kto tieto kurzy povedie. Ja som nezaváhala ani na sekundu. Nasledovalo niekoľkomesačné štúdium v Inštitúte vzdelávania Evy Kiedroňovej v Prahe a ja som hneď vedela, že toto je ono. Po skončení štúdia som začala pôsobiť nielen v Malackách, ale aj tu v Happy v Stupave. Myslím si, že som si tú prácu asi nejako pritiahla alebo vysnívala, že sa to celé udialo niekde medzi nebom a zemou.
Čomu všetkému sa dnes venuješ?
Som certifikovaný Inštruktor kreatívnych programov pre deti od 0 do 6 rokov, ale pracujem najmä s deťmi do 3 rokov. Moja „srdcovka“ sú však deti do jedného roka, pretože v tom vidím úplne najväčší význam. Okrem toho som Inštruktor plávania novorodencov a detí do 3 rokov 1.kvalifikačného stupňa. Mnoho detí, ktoré u mňa cvičia, chodia ku mne aj na plávanie a tak si ich sledujem vo vode aj na suchu.
Prečo je práca s bábätkami podľa teba taká dôležitá?
Dieťatko do jedného roka zažíva najväčší vývojový boom. V tomto období je správny psychomotorický vývoj nesmierne dôležitý a je potrebné ho podchytiť a správne nasmerovať, najmä do obdobia, keď dieťatko začne samostatne chodiť. Našou úlohou je preto ponúknuť bábätku najmä v prvom roku života také podmienky a stimuláciu, aby sme jeho vývoj dobre nasmerovali, pretože práve úroveň zvládnutia tohto vývoja nás ovplyvní na celý život.
Baví ma práca so všetkými deťmi, ale práve u tých najmenších v tom vidím najväčší význam. Každým dňom sa uisťujem, že správnym pôsobením na dieťatko najmä v jeho prvom roku života vieme jeho zdravý psychomotorický vývoj krásne podporiť. A to ma veľmi posilňuje.
A čo staršie deti?
Úprimne, najkrajšia práca je s deťmi medzi 2-3 rokmi. Tieto detičky už začínajú rozprávať, pomáhajú na hodine, spolupracujú, a viem si pre ne pripraviť naozaj pekný program. Pre inštruktora je najnáročnejšia skupinka detí vo veku 9-14 mesiacov. Sú to detičky, ktoré prirodzene ešte nevedia veľmi spolupracovať a sú v rôznej fáze vývoja niekde medzi lozením, štvornožkovaním a chodením. A ak už chodia, tak je pre ne pohyb všetko a je ťažké ich zaujať pri statických činnostiach. Nastaviť hodinu tak, aby bavila každého, je naozaj výzva.
Máš veľa detí, ktoré sú s tebou už od bábätka?
Áno, mnohé detičky, ktoré aj tu v Stupave začínali ako štvormesačné, zostávajú u nás až kým idú do škôlky. A to je fantastický pocit. To, že zostávajú je dôkaz, že sa tu aj s maminkami cítia dobre, a že k nám majú dôveru. Niekedy sa prihlásia na inú hodinu a môžu zistiť, že im to vyhovuje viac. Pretože každý inštruktor je iný, má inak nastavený program, a tak je to aj správne. Rodičia si tak vyberú to, čo im aj deťom vyhovuje.
Aké sú maminy, ktoré k tebe chodia?
Sú úžasné a ja som za ne veľmi vďačná. Samozrejme, každá sme iná, ale asi ku mne chodia najmä tie, ktorým vyhovujem ja a štýl mojej práce, čiže je tam vzájomná sympatia. Čo ma nesmierne teší je fakt, že často chodia na cvičenia s deťmi aj oteckovia alebo partneri spolu. V tom vidím veľký význam najmä na kurzoch s bábätkami od 4 mesiacov, kde je súlad medzi partnermi obvzlášť dôležitý.
Je to únavná práca?
Tým, že ma táto práca baví, ma aj neskutočne dobíja. Ale samozrejme nebudem klamať, je to náročné. Najmä na odolnosť voči hluku a tiež na hlasivky. A tak sa dobíjam tým, že som v absolútnom tichu. Pomáha mi pobyt v prírode, pohoda, záhradka, relax. Cvičiť nechodím, po tom, ako som celý týždeň buď vo vode alebo v pohybe s deťmi mi to jednoducho nechýba.
Vieš si teda predstaviť, že to budeš robiť dlhodobo?
Zatiaľ to robím asi ešte príliš krátko na to, aby som pociťovala únavu alebo vyhorenie. Práve naopak, mám stále túžbu na tom ďalej stavať. Chcem si pridať v baby plávaní, chcem si urobiť kurz aj pre staršie deti, snažím sa chodiť na rôzne odborné semináre v tejto oblasti. A tam sa vždy dozviem niečo nové, inšpiratívne, či už sú to výsledky najnovších metód pri práci s deťmi, nové postupy, rady a odporúčania alebo zdieľania medzi inštruktormi. Vzdelávanie ma vždy znovu nakopne. Prácu s deťmi vnímam ako veľkú zodpovednosť.
Takže túžba vrátiť sa späť do tepla kancelárie zatiaľ neprišla?
Určite nie. Samozrejme hovorí sa: „Nikdy nehovor nikdy“, ale mňa táto práca baví a som na tejto ceste naozaj šťastná.
Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor viedla a spracovala Jana Čikelová.
publikované: 23. 02. 2020
Nájdete nás aj tu
Naše webové stránky používajú cookies a uchovávajú Vašu IP adresu. Viac informácií nájdete tu.